Hrá na saxofón a študuje skladbu na VŠMU. Napriek tomu stále tvrdí, že má rád hudbu a za pár rokov stihol stvoriť polovicu súčasnej slovenskej experimentálnej scény. Založil skupiny Musica falsa et ficta, Frutti di Mare a ďalšie. Pre predsedu Najvyššieho súdu Štefana H. vlani pripravil veľkolepé Pašie, pre skladateľa a performera Martina B. tento rok skomponoval niekoľko netradičných pesničiek, ktoré pod názvom Dunkeltherapie prvýkrát odohrajú na Nexte.
Začnime zákernou otázkou. Čo počúvaš?
Dávaš mi v prvom kole mat. Bolí ma hlava, mesiac som nespal, ráno vstávam tak, že do takej piatej som nepoužiteľný (pozdravujem šéfa v práci). Za posledné tri týždne som nahral hudbu do troch dokumentov, čiže neznášam počúvať sám seba. Inak, aspoň v poslednej dobe začínam počúvať, respektíve vnímať nižšie frekvencie, hlavne v ľavom uchu, krásne subbasy. A to mám rád.
Pred pár rokmi si rozbiehal dve zaujímavé telesá – Frutti di Mare a Musica Falsa et Ficta. Keď si dával dohromady ľudí z rôznych scén a umeleckých kruhov mal si jasnú predstavu kam sa chceš s nimi dostať? Kde sú tieto projekty dnes?
Frutti di Mare som uzavrel. A to je dobre, nie? Bolo nás veľa a otázka je: neboli sme tu príliš často? Áno. V každom prípade, bola to najlepšia skúsenosť, akú som mohol získať, z týchto úrokov budem žiť dlho. Mal som šťastie na hudobníkov. Bolo ich asi šesťdesiat. Dá sa povedať, že to stálo viac na nich, na ich výbere a kombinácii. To je kľúč – v ich ochote experimentovať a v chuti zabávať sa. Ale všetko bolo spočiatku v prenatálnom štádiu, s chybami, postupne sa to za chodu lepšilo. Išlo o improvizovanú hudbu a čoraz viac ma prestali zaujímať náhodné kombinácie kolektívu ľudí – čo sa teda z nich dá dostať a pritom len sa nakombinuje správna zostava ľudí, pomôže sa im formou, s predprichystaným materiálom, dirigovaním, dá sa priestor talentovaným sólistom, prípadne si pomôžeme VJ-ingom. Desať dielov sa vystrieľalo a naštartovalo to množstvo iných projektov. Ja som spokojný a ďakujem všetkým. Len potrebujem už pracovať inak, aj s kolektívom viacerých ľudí – hráčov aj samostatne. Pokiaľ ide o Musicu falsu, vráti sa na jar.
V rozhovore pre časopis 3/4 pred tromi rokmi si bol k domácej scéne dosť skeptický. Opustila ťa skepsa alebo stále zachraňujú hudobníkov vernisáže?
Odkedy hráva na vernisážach Rbnx, znamená to, že všetko je v poriadku. Prosím, kurátori, volajte ho naďalej. Odzrkadľuje to situáciu, ako sa hýbe stav spoločnosti u nás. Tomu som sa potešil. Nehovorím to len tak, na vernisáži som spoznal jeho hru, a potom som bol rád, že som si s ním vôbec zahral.
Slávo Krekovič v tom istom rozhovore podotkol, že i keď na Slovensku vzniklo niečo zaujímavé, v 90. rokoch napríklad Spoločnosť pre nekonvenčnú hudbu – SNEH, festival Transart Communication v Nových Zámkoch alebo Elektroakustické štúdio v rozhlase, tak vždy šlo o tvorivú vlnu, na ktorú nikto adekvátne nenadviazal.
So Slávom Krekovičom by som hlavne mal dať skúšku a nahrať to. Prosím ťa Slávo, môžeme začať v stredu
9. decembra? K odpovedi: vidím to dnes inak. Je možné, že sa nenadviazalo, no stále je tu prostredie, v ktorom je možnosť, aby vznikalo niečo nové. Ale to je na mentálnej vybavenosti jedincov, obývajúcich toto územie.
Nadväzuje na tvoje vlny niekto?
Maximálne tak vo vani.
Láka ťa viac homogénny jazyk alebo absolútna improvizácia?
Aká paráda by bolo mať aspoň jedno! Čo s tým potom? Dať si to ako celoživotný cieľ by mohlo byť zmysluplné, aspoň by som robil iba na jednej veci. Ale potom na ktorej? Mať obe je fajn, ale to sa nedá. Alebo si niekedy hodím kockou, párne čísla homogénny jazyk, nepárne absolútna improvizácia.
Prečo okrem hrania učíš? Kto sú tvoji žiaci a čo ich zaujíma najviac?
Je to tak trochu zmysluplný džob, i keď nemám na to adekvátny vek (pozdravujem druhého šéfa a jeho šéfku). Študentov zaujíma všetko, z toho som milo prekvapený. Tak sa ich snažím dobiehať a robiť diskusie, začať pracovať s textom a možno pri nich uvažovať, či existuje niečo ako dejiny experimentálnej hudby.
Pre Hudobný život si zostavil kompiláciu slovenskej experimentálnej hudby. Kto si toto CD podľa teba vypočuje a prečo?
Aj dôchodcovia, základné umelecké školy a rôzni iní predplatitelia Hudobného života a potom by sa mala priložiť k českému časopisu His Voice. Technicky sa spravilo 2300 CD ak sa nemýlim. A na sklade je už len pár desiatok. Tak to už je pop, nie menšinová záležitosť.
Hráš tento rok na nexte? A prečo?
Správne. Je to prvý projekt, ktorý vychádza z jamy, aj hudobne. Skúšali sme 9 mesiacov v klaustrofobickej montážnej jame, postihlo nás to aj akusticky (po skúškach chrapčím), zmyslom pre formu, detailovanie. Fuj, že? Keď si človek spraví počas skúšky prestávku, chalani fajčia cigarety, tak ostáva priestor na uvažovanie, čo sa dá s tým ešte urobiť. A keď sme sa dostali do štádia, že ma znenávideli za to, že som vkuse skladby menil, akože vylepšoval, tak radšej sme šli do štúdia, nahrali sa a bolo dobre. Momentálne sa čaká sa na ďalšie skladby pre budúci rok.
TXT nextchick
FOTO martin burlas
———————————————————————————
DUNKELHERAPIE feat. MARTIN BURLAS / NEXT 02 12 (2010)
