„Uprednostňujem skôr tvorbu individuálnych hudobných fragmentov, porovnateľných s denníkom. Sú pre mňa ako nahrávanie momentu v čase, čo znie ako klišé, ale je to skutočne tak, zámerne alebo nezámerne. Takže keď na niečom pracujem a idem von a nahrávam, je to sezónna záležitosť, začne to okolo mňa poletovať a stane sa súčasťou skladby.“

Takto opisuje svoj tvorivý proces Chantal Passamonte, ktorá svoju hudobnú tvorbu ukrýva pod pseudonymom Mira Calix. Pôvodne Juhoafričanka je dnes usadená v anglickom Suffolku, kde produkuje kompozície vyznačujúce sa pestrou škálou organických elektronických zvukov, melódií a rytmických štruktúr. Od roku 1996 vydáva na vplyvnom a dnes už žánrovo pestrom labeli Warp Records, a tak spoločne s Aphex Twinom či formáciami Autechre, Battles, Gonjasufi patrí medzi uznávaných producentov na poli experimentálnej elektronickej hudby. Istú dobu sa o nej dokonca hovorilo, ako o alter egu Aphexa Twina, čo sama s vďakou odmietla: „Na jednej strane to môžete brať ako kompliment, keďže mám naozaj rada jeho hudbu, ale je to vždy zvláštne byť porovnávaná s niekým iným. Som si istá, že každý umelec by sa ohradil tým, že je individualita. “

Paradoxne vo Warp Records pôvodne pre label pracovala ako zástupca tlačovej sekcie, časom sa však ukázalo, že je i výborná hudobníčka a už v roku 1996 debutovala so singlom Humba. Do vydania prvého albumu One On One (album vyzdvihovaný legendárnym hudobným publicistom a dídžejom Johnom Peelom), stihla v roku 2000 zremixovať pár kolegov z Warpu, medzi inými aj skladby škótskej elektronickej dvojice Boards of Canada.

Calix sa nikdy netajila svojou záľubou využívať vo svojej tvorbe i field recordings, čo potvrdila napríklad vystúpením v roku 2002 na festivale v Ženeve, kde vytvorila kompozíciu výhradne zo zvukových nahrávok hmyzu.
„Strunové akordy, ktoré znejú synteticky, sú vlastne osy. Tieto zvukové nahrávky mi prišli úplne úžasné, obzvlášť zvuky motýlích krídel. Sú to tak neuveriteľné zvuky, že množstvo z nich som použila v nespracovanej forme.“

Jej tvorba sa postupne vyvíja a od výhradne elektronického prejavu rozšírila svoju zvukovú škálu aj o živé prvky, čo potvrdzuje i jej spolupráca s London Sinfonietta či s The Royal Shakespeare Company. Vydáva sporadicky, no jej hudba sa objavila napríklad vo francúzskom dokumente Strade Trasparenti.

Svoju tvorbu sa nesnaží obmedziť len na hudbu, preto jej albumy vždy obohacuje i nejaký vizuálny bonus. Akoby sa ním snažila poslucháčovi napomáhať pri dešifrovaní osobitých zvukových záznamov z jej života.

TXT Andrej Plánka

————————————–

MIRA CALIX NEXT FESTIVAL 04 12 (2010)

http://www.miracalix.com
http://www.myspace.com/you_could_feel_the_sky